My world of fantasy...
Tak je tu další kapitola k NL..tentokrát od Jane..tak snad se vám bude líbit =D A komentujte, ok??

Amanda sa neskoro večer prechádzala na chodbe. Ako správny prefekt musela dohliadať, aby študenti neporušovali školský poriadok.

Zrazu uvidela, ako sa chodbou niečo mihlo. Prestrela si oči a pozrela sa tam ešte raz. Videla ako sa nejaká čierna postava blíži ku schodisku.
V ruke zorvrela svoj prútik a vybrala sa za zahalenou postavou.
Nevedela, kam presne ide, ale smerovala hore po schodoch. Zdalo sa jej to divné. Neodhadla si kroky a ramenom narazila do brnenia, ktoré zarinčalo a zosypalo sa na zem. Amanda sa so strachom v očiach rýchlo schovala do výklenku.
Zahalená postava sa otočila. Amanda sa pozrela do temných očí jej spolužiaka, Toma Riddla. Ten si ju však nevšimol, otočil sa a pokračoval ďalej.

Zdalo sa jej do divné, keď videla, ako smeruje na dievčenské záchody na piatom poschodí. Čo tam len chce? Pomyslela si. Chcela ísť ďalej, ale niekto ju chytil za rameno. Keby nebolo neskoro, šialene by vykríkla. Rýchlo sa otočila.
"Kate, vieš, ako som sa zľakla?" povedala vyčítalo. Bystrohlavčanka sa len zasmiala. Schitila ju pod rameno a začala sa s ňou prechádzať, úplne iným smerom, ako Riddle.

Stále tam stáčala hlavu. Chcela vedieť, čo robí, ale Kate sa jej po chvíli opýtala.
"Kam to stále pozeráš?"
"Ale nikam...Iba sa mi zdalo, že som tam niečo videla." povedala a trochu znervóznela.
"To sa ti asi len zdalo. Vôbec som tu večer nikoho nevidela." povedala Kate.
"Naozaj? Nikoho?" spýtala sa. Kate iba prikývla.

Chvíľu sa tak rozprávali a veselo sa smiali, než počuli na chodbe chlapčenský smiech. Kate sa hneď zašklebila a rýchlim krokom šla za pôvodom tých zvukov.
"Potter!" zakričala na neho. Chlapci sa ihneď prestali smiať. Hnedovláska k nim pribehla ako fúria a zazerala na nich. Amanda sa len pousmiala. Toto bola pravá Kate, poctivá a spravodlivá prefektka.
Hnedovlasý chlapec s okuliarmi sa na ňu otočil a na tvári vykúzlil okúzlujúci úsmev.
"Ahoj Kate." pozdravil ju. Kate sa ešte viac zamračila. Svojími orieškovohnedými očami sa pozrela do jeho prenikavo modrých.
"Neskúšaj na mňa tie svoje triky, nepomôže ti to!" zavrčala.
"Ale ja na teba nič neskúšam." usmial sa a oprel sa o stenu.

Amanda si stihla iba všimnúť, že jeho kamaráti sa vytratili. Ticho pozorovala hádajúcu sa dvojicu a mierne sa usmievala.

"Potter, môžem si strhnúť body!" varovala ho.
"Tak to urob." povedal a zasmial sa.
"Strhávam ti desať bodov za to, že sa potuluješ po chodbách po večierke." povedala nahnevane. Jej tvár už naberala červeného odtieňu.
"Kate, ale kedysi si mi strhávala viac." zasmial sa.
"Dvadsať bodov za to, že provokuješ prefekta!"
"Tak ja ťa provokujem, dobre vedieť." zazubil sa. Amanda pochopila, že má konečne zakročiť.
Prišla ju Kate a chytila ju za ruku.
"Mali by sme ísť." povedala. Potter sa na ňu pozrel.
"A prečo nejdeš ty a Kate tu nenecháš?" spýtal sa
"Ty sa do toho nestaraj." odsekla mu. Kate sa na ňu usmiala. Obe sa otočili a nechali tam prekvapeného hnedovlasého chlapca.

"To bolo dobré." usmiala sa na ňu hnedovláska.
"Si si istá?" pochybovala Amanda. Cítila sa nesvoja, ale pomaly si na to zvykala. Kate iba prikývla.
Obe sa potom na seba pozreli a začali sa hlasno smiať.

Ešte dlho hliadkovali na chodbe. Ale nie preto, že mali toľko práce, ale preto, že sa spolu rozprávali. Amanda mala pocit, akoby Kate poznala už veľmi dlho. Akoby boli sestry...Takáto kamarátka jej chýbala a ona bola veľmi rada, že jej vtedy vrátila tú učebnicu. Možno by sa spolu nerozprávali a....
Nebol čas myslieť ale na to, čo keby....Bolo jej divné, kam šiel Riddle a odhodlala sa na to, že to zistí. Je to prakticky aj jej povinosť, keďže je prefekt. Čo keby to ohrozilo ich fakultu? Vždy sa snažila získať čo najviac bodov a Riddle by to teraz všetko pokazil?

Pomaly sa so svojou hnedovlasou kamarátkou rozlúčila a rýchlo sa vracala do spoločenskej miestnosti. Mala zvláštny pocit. Ako keby ju niekto sledoval...vôbec sa jej to nepáčilo....


***
Riddle prišiel k dievčenským záchodom a ešte raz sa otočil. Mal pocit, že ho iekto sledoval, pritom bol na chodbe úplne sám. Otvoril veľké dubové dvere a vošiel dnu.

Pred ním boli úplne obyčajné umývadla so zrkadlami. Pred niekoľkými dňami však poznal, že niesú až také obyčajné. Prišiel k jednomu z nič a prstom prešiel po malom hadovi.
Na tvári sa mu objavil chladný úsmev. V jednom momente sa zdalo, že sa mu v očiach blyslo niečo červeného.
Ešte chvíľu tam tak stál a pozoroval všetko naokolo. Potom iba prikývol. So spokojným výrazom sa otočil a odišiel.

Na chodbe počul veselý smiech. Nevdel kto to je. Myslel si, že nejaké študentky, ktoré ponocovali. Ale z diaľky ju poznal. Tú, ktorá mu stále pila krv. Tak veľmi ju nenávidel. Tak veľmi mu vadila. Mal chuť sa jej čím skôr zbaviť, ale vedel, že by to bolo veľmi nápadné...
Všimol si, ako sa rozlúčila s tou humusáčkou z bystrohlavu s ešte s veselým výrazom sa ponáhľala do spoločenskej miestnosti. Veď ju ten úsmev prejde.

"Henritová!" zakričal. Čiernovláska sa vyplašene otočila. Bolo vidieť, ako sa mikla, ale keď si všimla, kto to na ňu zakričal sa zamračila.
"Čo chceš, Riddle?!" zavrčala na neho.
"Čo tu robíš?!" spýtal sa. Potom sa mal chuť uškrtiť, keď si všimol jej odznak. Amanda sa iba zašklebila.
"No čo asi, idem si opekať. Čo nevidíš?" zasmiala sa a otočila sa mu chrbtom.
"Tak toto si dovolovať nebudeš!" predsedil medzi zuby a surovo ju chytil za ruku. Amanda sykla od bolesti a nenávistne sa mu pozrela do očí.
"O čo ti ide!"
"Takto so mnou hovoriť nebudeš!"
"A ako by si chcel, aby som s tebou hovorila, môj pane?" spýtala sa ironicky. Potom zistila, že prestrelila. Riddle sa nad ňu nebezpečne nahol.
"Časom to zistíš aj sama." pošeptal jej do ucha. Bez slova ju pustil a odišiel.

Amanda tam stála ako oparená. Čo to malo znamenať? Ešte stále cítila na svojom tele zimomriavky. Jeho hlas bol taký chladný a...niečim zvláštny. Nevedela ale, čo to bolo.
Otočila sa a pomalým krokom sa vidala druhým smerom. Nechcela ísť do svojej spáľne. Vedela, že v koženných kreslách ešte sedel. Nemala náladu okolo neho prejsť, akoby sa nič nestalo. Radšej sa bude ešte chvíľu prehádzať po hrade, nech si trochu utriediť myšlienky. Bolo toho veľa, nad čím mala premýšľať. A hlavne nad tým, čo sa stalo dnes.

17.01.2008 20:19:29
Aladima
Prohlašuji, že veškeré povídky týkající se Harryho Pottera jsou zcela nezištné a veškerá práva náleží J.K.Rowlingové. Práva si dělám pouze na mnou vymyšlené postavy.
Ostatní povídky a postavy patří pouze mně.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one