My world of fantasy...
Opět vás jménem autorky prosím o komentáře a zároveň i o to, co byste si přáli v dalším pokračování. 

***

Prekvapene sa na ňu díval. Pri smiechu, sa jej dlhé čierne a rovné vlasy začali predlžovať. Zosvetlili a skučeraveli. Nakoniec, keď zdvihla hlavu nebolo to dievča s chladnou maskou a tmavými očami. Bolo to dievča s úsmevom na perách a hlbokými čokoládovými očami. Ryšavé vlasy jej padali ladne na plecia a pri každom jej pohybe sa pohli tiež.

Už si všimla, že sa niečo stalo. Všetci, Sirius, Lupin, všetci, čo boli na schôdzi, mohli na nej oči nechať. Iba Dumbledor nie. On vedel, že toto sa raz muselo stať. Či už teraz, alebo o pár dní. Aj tak budú reakcie na danú správu rovnaké. Šokované pohľady a nechápajúce tváre.

Neznáme dievča sa zdvihlo. Ale bolo až tak neznáme? Bola to Alison, alebo...

„Lily?“ zašepkal šokovaný profesor lektvarov, Severus Snape. Sedel v najtmavšom kúte izby, tak ako vždy, ale teraz bol zarazený. Kto by ale nebol? Pred nimi stála presná kópia Lily Evansovej. Štíhla postava, ryšavé vlasy, len oči boli hnedé a nie zelené. Ale inak sa jej podobala vo všetkom. Ešte aj v tom, ako používala mimiku tváre, ako sa teraz mračila.

Sirius už vedel, komu ho tak pripomínala. Lily. Ženu, ktorú bral ako sestru, ženu, ktorú si zobral za manželku jeho najlepší kamarát a mali úžasné dieťa. Alebo dve?

Kto bolo vlastne to dievča, čo stálo v strede miestnosti a na milión percent malo niečo spoločné s Jamesom a Lily Potterovými?

„Nie,“ šeplo dievča, „moje meno, pravé meno, je Carrie Adele Lily Potterová.“ Všetci sa zarazili. Potterová? Carrie sa pozrela na Dumbledora, ktorý slabo prikývol na znak súhlasu. Zhlboka na nadýchla.

„Narodila som sa 31. 7. 1980 Lily a Jamesovi Potterovým. Myslím, že viac netreba dodávať,“ povedala a sklonila hlavu k zemi. Nechcela byť stredom pozornosti. Nie teraz a tu, keď ju hrozne bolela hlava a mala vypovedať pravda o svojom živote.

Ale vtedy, akoby toho nebolo v ten deň dosť, sa nátlak v jej hlave zvýšil. Prestala vnímať to, čo sa jej pýtali, prestala vnímať všetko. Ruky si pritlačila k spánkom, pretože sa jej zdalo, akoby jej mala hlava o chvíľu explodovať od tej hroznej bolesti.

Pred očami zrazu uvidela obrazy. Nevedela ich rozoznať, kvôli bolesti, vďaka ktorej spadla znova na zem. Bolesť a ani videnie obrazov neustávalo. Práve naopak. Obrazy sa začali skladať do reálnych pohybov, činov...

 

„Čože?! Dcéru?“ zakričal na celú miestnosť, až sa jeho hlas ozýval v stenách budovy. Celá sa otriasala jeho narastajúcim hnevom.

„Áno, môj pane... volá sa Carrie a je...“ nedokončil pretože mohutný hlas jeho krutého pána sa znova ozval.

„Nezaujíma ma, ako sa volá! Nechcem o nej nič vedieť! Je mi jedno, kto bola, čo je, ale viem jediné. Bude mŕtva! Rozumieš?!“ Svoj prenikavý pohľad zabodol do svojho služobníka a o pár sekúnd nato, padal Lucius Malfoy na zem pohltený kliatbou Cruciatus...

 

Otvorila oči a zhlboka dýchala. Prvá, čo uvidela, bola ustarostená Dumbledorova tvár, ktorej robila spoločnosť Siriusova. Bolo ich tam viacej, ale ostatné nedokázala rozoznať. Krútil sa jej celý svet a nemohla poriadne dýchať. Ako to, že sa mu dostala znova do hlavy? Veď už to malo prestať. 

„Vie to,“ zachrapčala, lapajúc po dychu a znechutene sa zachvela. Tá skutočnosť bola tak hrozná, tak skutočná...

„Voldemort vie, že žijem.“ Teraz sa nechvela už len ona, ale aj ostatný. Povedala meno toho, ktorého meno vyslovovať vás môže pripraviť o život.

„Čo urobí? Carrie, potrebujem to vedieť. Potrebujem vedieť, ako ťa mám ochrániť,“ naliehal na ňu zúfalý Dumbledor, lenže ona len zničene pokrútila hlavou.

Bola taká slabá, že nebola schopná ani zdvihnúť hlavu z podlahy, na ktorej ležala. Necítila si telo, mozog jej vypovedal službu. Vstup do Voldemortovej mysle ju oslabil.

„Nemôžem...“ šepla zničene. Chcela, ale nezvládla by to. Keby vás chcel niekto zabiť, chceli by ste vedieť, ako to urobí?

„Ja to urobím,“ ozvalo sa od dverí, kam všetci upreli zrak. Stál tam Harry Potter a už asi nejakú dobu, aby pochopil, kto v skutočnosti bola Alison Morningová. V tvári mu bolo vidieť odhodlanie zachrániť svoju... sestru.Nepoznal ju, nevedel o nej nič, ale aj tak sa na ňu nemohol pozerať len ako na nejakého votrelca. Lebo ona ním nebola. Spozná ju vtedy, keď bude na to správna chvíľa a hlavne čas. Ale teraz ten čas nemali. Musel ju zachrániť.

Obišiel všetkých, ktorý sa naňho prekvapene pozerali a kľakol si ku Carrie. Nikto v miestnosti nič nechápal a prvýkrát sa zdalo, že to nechápe ani Dumbledor.

Harry sa na ňu zadíval. Ležala bezvládne na podlahe, ryšavé vlasy rozhádzané okolo tváre. Nedokázala ani otvoriť oči a on jediný ju vtedy chápal. Vedel, čo prežívala. Kľakol si k nej a spomenul si na ten večer, keď ho zachránila ona pred mysľou Voldemorta.

„Dlžím ti to,“ zašepkal a chytil ju za ruku. Zatvoril oči a cítil, ako padá na podlahu, vedľa svojej sestry.

 

„Musíš ju zabiť, rozumieš, Lucius?!“ zakričal k svojmu služobníkovi. Ten okamžite prikývol. Nedokázal by mu odporovať, tak ako nikto iný. 

„Je predpoklad, že Dumbledor si ju zoberie do Bradavic. Tam nastane naša chvíľa. Poverím tým tvojho syna, aspoň sa trochu priučí,“ plánoval a vtedy sa obraz rozplynul...

 

Prebrala sa až o niekoľko hodín, znova vo svojej izbe. Zdalo sa jej, že všetko je len sen, dokým ju na tvári nepošteklil ryšavý prameň vlasov. Otvorila oči a posadila sa na posteli. Prekvapilo ju, keď na jej druhej strane sedeli Harry, Lupin a Black. Poškrabala sa na krku a uvedomila si, že teraz bude musieť povedať pravdu.

Upierali na ňu svoje pohľady, ktoré nedokázala prijať. Harryho bol zvedavý a plný očakávaní. Lupinov nechápavý a Blackov nečitateľný. Ale všetky mali niečo spoločné. Chceli vedieť, kto je. Prečo im ich najlepší kamaráti a rodičia, zatajovali, že existuje.

„Asi by ste chceli vedieť viac, ako moje meno a dátum narodenia,“ predpokladala a veľmi správne. Povzdychla si a rozmýšľala odkiaľ začať.

„Čo keby si začala odtiaľ, kde ťa našiel Dumbledor?“ pomohol jej Remus a ona súhlasne prikývla.

„Už od kedy si pamätám, vždy pri mne niekto bol. Učitelia a zároveň moja rodina, ktorú som nikdy nechcela stratiť. Vždy sa striedali – po roku, alebo dvoch. Učili ma tí najlepší z najlepších a to zrejme vysvetľuje aj to, prečo som taká dobrá v súbojoch. Lenže po čase sa začali strácať – niekto ich zabíjal. Môj prvý učiteľ, na ktorého si ešte pamätám, bol Mike. Bol to muž v stredných rokoch a on ma dostal na starosť len preto, aby ma vychoval. Až na konci, keď som od neho odchádzala, naučil ma pár kúziel. Bol to úžasný človek, ale veľmi mi to s ním nesedelo, keďže som mala len štyri roky.

Ďalší učiteľ bola žena. Emily. Práve skončila školu a z toho, že ma dostala na starosť nebola príliš nadšená, ale kúpila mi nezaregistrovaný prútik a začala ma učiť poriadne kúzliť. O rok som sa dozvedela, že musím od nej odísť, ale aj to, že Mike umrel. Niekto ho zabil, keď išiel po ulici. Už vtedy bola doba veľmi nebezpečná. Nebrala som to však veľmi tragicky, ešte som tomu nechápala.

O pár dní som sa od Emily zase sťahovala. Sťahovanie som nebrala veľmi tragicky, alebo s pocitom, že opúšťam svoj domov, lebo ani jeden z tých domov nebol ničím výnimočný. A sťahovanie bolo vtedy v mojom živote to jediné, čo bolo skutočné. Sťahovala som sa k Thomasovi.

Ten bol jeden z mojich najlepších učiteľov, čo som si ale najprv nemyslela. Musela som každé ráno behať aspoň dva kilometre a každý deň študovať, a učiť sa od svojho majstra. Mala som len osem a to bola pre ešte detský organizmus obrovská záťaž. Thomas však nebral v úvahu moje prosby a stále sme trénovali. Uňho som bola najdlhšie – tri roky. A keď som znova odchádzala, už som si uvedomovala, koho opúšťam. Thomas bol pre mňa ako otec, ktorý ma toho veľa naučil a na ktorého som sa mohla spoľahnúť v hocičom. Po dvoch rokoch som musela znova odísť. Lenže už som vedela, že Thomasa možno nikdy neuvidím. Bolo to hrozné, ale ani ja a ani on sme nemali možnosť, ako sa rozlúčiť iba so spomienkami na seba.

Odišla som k dvom prašteným sestrám Jessice a Nikki. Ony mi boli ako staršie sestry. Chodili sme po nákupoch, trénovali, ale celá táto idilka bola zničená, keď som sa dozvedela, že Emily a Thomas sú mŕtvy. Thomasa napadli smrtijedy a Emily vraj mala srdcovú príhodu. Vtedy som prestala komunikovať, nechcela som už nikoho vidieť. A tak sa Jes a Nik rozhodli, že potrebujem zmenu. Zobrali k dvom šialeným chalanom. Jackovi a Royovi,“ odmlčala sa a usmiala sa pri spomienke na nich. Napäto ju počúvali.

„Oni boli... ako Geoge a Fred. Úplne šialený a najlepší kamaráti. S nimi som nepoznala nudu. Naučili ma hrať metlobal, ktorý, ako som zistila, ma neuveriteľne bavil. Pri nich dvoch som zabudla na všetko. Na všetku bolesť z úmrtí mojich priateľov, najbližších. Žila som iba pre tú chvíľu. Naučili ma aj fajčiť,“ zasmiala sa pri spomienke na to, ako sa skoro udusila, „aj piť. Sú to skvelí chlapci. Aspoň dúfam, že sú,“ povedala smutne. Vtedy vyzerala taká bezradná. Taká nechránená... malá...

„A ako som sa dostala k Dumledorovi? Jake a Roy už mali iné povinnosti a tak ma nemohli vychovávať. Predali ma do jeho rúk a ja som sa ocitla tu. Vždy som používala iné meno, aby ma nikto nenašiel. Raz som bola Jane, raz Arween, Elizabeth, Alison...“ dokončila a zdvihla hlavu.

Na tvárach Remusa, Siriusa a Harryho mohla vidieť prekvapenie z jej príbehu. Utrela si slzu, ktorá jej vyhŕkla pri spomienkach a čakala otázky, ktoré na seba nedali dlho čakať.

„Ako vieš, že si Potterová a ako to, že mi sme o tebe nevedeli?“ spýtal sa Sirius, ako prvý.

„Neviem, ale to, že som Harryho sestra a dcéra Lily a Jamesa viem naisto,“ povedala a spod trička si vytiahla náhrdelník. Odopla si ho a podala im ho. Okamžite si ho začali prezerať. Bol otvárací, taký, do ktorého sa dala dať vnútri fotografia. Na zadnej strane bolo vyryté:

 

Carrie Adele Lily Potterová

 

Sirius už išiel otvoriť veko náhrdelníku, keď sa zrazu nad nimi objavil sivý mrak a na ňom bolo napísané:

 

Na koniec...

 

„Je to kúzlo z čiernej mágie. Ten náhrdelník sa nedá otvoriť, ale neviem prečo. Ten nápis asi hovorí, že sa otvorí na koniec. Mám ho od kedy sa pamätám. Žiadny z mojich učiteľov mi to nevedel vysvetliť,“ povedala, keď jej náhrdelník vrátili. Znova si ho pripla a schovala pod triko.

„Od kedy sa mu...?“ položil Harry nedokončenú otázku. Ale Carrie vedela, na čo sa jej pýta.

„Od piatich rokov. Keď to vtedy Emily zistila, okamžite ma začala učiť nitroobranu,“ odpovedala a pozrela sa na Lupina, ktorý ešte žiadnu otázku nepoložil. Ten si ju iba skúmavo prezeral a zrejme zisťoval, či hovorí pravdu.

„Čo plánuješ robiť?“ odhodlal sa nakoniec a ona sa zamyslela.

„Nie som ešte plnoletá, ale viem viac a oveľa zložitejších kúziel ako dospelý človek. Mám už svoju hlavu a Dumbledor už skôr zistil, že mňa ovplyvňovať nemôže. Už skôr som sa rozhodla, že pôjdem do Bradavic. Nastúpim ako študentka piateho ročníka a vo svojej pravej podobe. Ako Carrie Adele Lily Potterová,“ povedala odhodlane a sledovala ich prekvapené pohľady.

„Carrie, ale do Bradavíc ísť nemôžeš. Voldemort to očakáva a zabije ťa,“ povedal Harry ustarostene. Keď teraz našiel svoju sestru, musí ju hneď aj stratiť?

„Celý svoj život som sa pred niekým skrývala, žila ako v klietke. A navyše ten Malfoy si nedokáže ani sám zaviazať šnúrky, nebojte sa, s ním si poradím,“ povedala nekompromisne a zdvihla sa z postele.

„A aspoň bude sranda,“ povedala a žmurkla na nich. Sirius a Remus sa na seba prekvapene pozreli. Pripomínala im Jamesa..

<< 7. kapitola <<                                                              >> 9. kapitola >>

27.03.2012 22:12:12
Aladima
Prohlašuji, že veškeré povídky týkající se Harryho Pottera jsou zcela nezištné a veškerá práva náleží J.K.Rowlingové. Práva si dělám pouze na mnou vymyšlené postavy.
Ostatní povídky a postavy patří pouze mně.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one