My world of fantasy...

„Chápeme sa, Alison?“ spýtal sa ešte raz Dumbledore.

„No nie, som až taká blbá, že to nepochopím,“ prevrátila oči Alison a postavila sa z stoličky.

„O tom by sa dalo diskutovať,“ šepol si pre seba Sirius. Alison ho počula, ale nechcela vytvárať hádku. Keď už bola skoro pri dverách kuchyne, začula za sebou Dumledorov hlas.

„Máš pól hodinu na to, aby si sa prezliekla,“ povedal jej a Alison pokračovala v ceste.

Zavrela dvere svojej izby a sadla si pred zrkadlo.

Akcia bola, podľa nej, dosť jednoduchá. Mala sa obliecť dosť vyzývavo a hlavne tak, aby ju nik nespoznal. Potom, asi dve hodiny pred pól nocou, sa mala odobrať do jedného baru, kde sa dosť často stretávali smrťožrúti a dnes večer sa tam mal nachádzať aj Lucius Malfoy. Mala ho zviesť a v opitom stave ho pripraviť o spomienky. Malo to priniesť veľa informácii pre rád, ale nieslo to so sebou aj dávku nebezpečenstva. A nebezpečenstvo Alison doslova vyhľadávala.

Schytila do rúk prútik a namierila si ním na vlasy.

Začali sa jej predlžovať a meniť na blond. Po chvíli bola Alison peroxidová blondínka a so svojím výsledkom bola spokojná. Takto ju určite nespoznajú. Zamierila k svojej skrini. Keď prišla na Grimmauldovo námestie, veľa oblečenia tu nemala, ale po čase sa jej skriňa začala zaplňovať.

Teraz hľadala jedne čierne šaty. Našla ich v najtemnejšom kúte skrine. Viac odhaľovali a boli tesne pod zadok, ale to bol účel, takže to bolo v poriadku. Navliekla si ich na seba a k ním zladila ešte čierne lodičky na platforme.

S líčením problémy nemala. S ceruzkou si zvýraznila očnú linku a tiene zvolila hnedé. Špirálou si ešte namaľovala mihalnice a jemne si prepudrovala tvár. Chcela si na pery dať jemný lesk, ale potom schytila červený rúž a pretrela si ním pery.

Keď sa pozrela do zrkadla, musela som pochváliť – nevyzerala zle, len ako štetka.

No, čo sa dá robiť, pomyslela si a zobrala si kabelku, do ktorej si vložila prútik a pár lektvarov. Vyšla z izby a zišla schody. Na tých desať centimetrových opätkoch to išlo dosť ťažko – už stratila kondičku.

Keď sa nakoniec s námahou dostala až do kuchyne a otvorila dvere, všetci prítomný na ňu stočili svoje pohľady. Niektoré boli prekvapené, iné zasa zhrozené a len jeden sa líšil od všetkých. Bol to pohľad najjemnejší, aký človek môže zacítiť.

Alison pohodila svojou blonďavou hrivou vlasov a chvíľu si užívala pohľady, ale nakoniec sa otočila k Dumbledorovi, ktorý ešte stále sedel v kuchyni. Aj on vyzeral byť dosť prekvapený, ale nedával to tak najavo, ako ostatný.

Postavil sa a na Alison sa zrazu zjavil čierny dlhý kabát.

„Zmrzla by si,“ povedal jej, keď si všimol jej otráveného pohľadu. Prikývla a odobrala sa k odchodu.

„Alison,“ zakričal na ňu Dumbledore, keď už bola skoro pri dverách. Otočila sa. „Dávaj si pozor,“ povedal a Alison prekvapene prikývla. Nebola zvyknutá, aby sa o ňu niekto staral.

Vošla do upršaného, Londýnskeho počasia. Asi by vážne zamrzla, keby jej Dum nedal plášť. Áno, tak ho vo svojej mysli volala. Prišlo jej to celkom zábavné.

Vykročila. Celú cestu si držala kabát pevne pri tele a kabelku silno zvierala v ruke. Londýn poznala. Bola tu pár krát a keďže bola dobrodružný typ, stihla ho aj celý preskúmať, takže keď jej povedali, že má ísť do baru Lola, znechutene sa otriasla.

Bol to najšpinavší bar v Londýne. Veľmi sa ani nečudovala, že sa tam zbiehajú na kávičku smrťožrúti a nebola veľmi nadšená z toho, že tam musí ísť.

Urobila posledný krok a zdvihla pohľad. Pred ňou sa objavila veľká zatuchnutá a stará budova, ktorej názov svietil na celé kilometre. Alison sa otriasla, ale nebolo to z toho, že vonku bola zima – skôr zo nechutenia.

Zastala pred vchodom a prekvapene sa okolo seba pozrela. Nebol tu žiadny vyhadzovač. Pokrčila ramenami a zatlačila do padacích dverí.

Ako náhle prekročila prach baru, okolo nej sa rozšíril pach mužského potu, alkoholu a cigaretového dymu. Nemohla uveriť, že v jednej miestnosti, môže byť taký bordel.

Pred ňou sa črtal bar, za ktorým stál vysoký muž – barman. Vyzeral prívetivo, ale on bol asi jediný. Vedľa nej – po pravej aj po ľavej strane boli drevené stoly a stoličky. Skoro všetky boli obsadené opitými chlapmi, ktorý sa veselo smiali. A uprostred toho všetkého bol veľký parket, na ktorom sa kolísali taktiež opitý chlapi so svojimi partnerkami. Alison si všimla aj schody, ktoré boli v rohu miestnosti a zrejme smerovali na druhé poschodie.

Alison sa znova znechutene otrepala, ale vykročila k baru. Nikto si ju zatiaľ nevšimol a asi to spôsoboval plášť, ktorý si ešte nezložila. Posadila sa na barovú stoličku a zdvihla pohľad. Okamžite nahodila neodolateľný úsmev.

„Želáte si?“ ozval sa barman a tiež sa usmial.

„Dvojitú whisky.“ Prikývla a o pár minút sa pred ňou zjavil pohár s onou tekutinou. Naraz ho do seba kopla a whisky ju nepríjemne zaštípala v krku. Barman sa na ňu prekvapene pozrel, ale nekomentoval to.

Poobzerala sa po bare. Videla plno mužov, no ani jeden nebol Lucius Malfoy. Po pár minútach už začínala byť zúfalá. Vtom však na sebe zacítila pohľad. Bol prenikavý a presne taký, aký hľadal. Otočila sa za ním a zahľadela sa do sivých očí. Bola v nich toľká krutosť a pýcha, až jej prišlo zle.

Malfoy sa usmial. Jej to však prišiel ako úškľabok. Tiež sa usmiala a akože zahanbene sklopila oči. Neprešla ani minúta a vedľa nej sa odsunula stolička. Stočila pohľad po svojej pravici a znova ju napadli tie chladné oči.

„Čo pijete?“ Naviazala komunikáciu ako prvá. Pohotovo sa usmial a všimla si, ako ruku prisunul bližšie k nej. Tak toto bude ľahké, pomyslela si a tiež sa usmiala. Bol to taký koketný úsmev, až sa Malfoyovi zablyslo v očiach.

„Pil som, ale teraz mám prázdny pohár. Čo vy?“ povedal „zmyselne“. Prihlúplo sa usmiala, aby dala najavo, že sa jej to páči, ako s ňou rozpráva. Pravda bola však taká, že by najradšej odtiaľto vypadla.

„Whisky, ale tiež mám už pohár prázdny... dáte si so mnou ešte raz?“ spýtala sa a on okamžite zakričal na barmana za pultom, aby okamžite priniesol pitie.

„Ste krásna... nechcete si dať ten kabát dolu?“ spýtal sa jej po hodine opito. Chvíľu váhala, ale potom si ho zobliekla. Okamžite sa na ňu upreli asi desať pohľadov, ktoré ju rengénovali, tak isto ako aj Malfoyov.

Znova si sadla na barovú stoličku a pri tom sa trochu zaknísala. Aj ona bola opitá, alebo teda skôr musela byť. Malfoy ju celý ten čas sledoval a ona nemala šancu vyliať alkohol na podlahu. Snažila sa však udržať si chladnú hlavu a aj zdravý rozum.

Zrazu a nečakane ju chytil surovo za ruku, ale zjavne si to neuvedomoval.

Alison sa pri tom dotyku zhnusila. Hrala však ďalej toto primitívne divadlo a nasledovala ho. Nohy sa jej na vysokých opätkoch triasli a rozum ju pomaly opúšťal. Keď ju však ťahal po schodoch do druhého podlažia pochopila, že toto nie je dobré.

Ešte pred pár hodinami si všimla niečo zvláštne, z čoho jej prešli po tele zimomriavky. Ženy sa obtierali okolo mužov a tých sa ich dotýkali na rôznych partiách tela. Pochopila, že toto nie je obyčajný bar. Toto bol bordel a to doslova...

Vtiahol ju do jednej izby a okamžite ju prilepil o stenu. Rukami jej prechádzal po tele a jeho slizké pery sa snažili nájsť tie jej. Bože, nech už mám toto za sebou,pomyslela si a obratne vybrala z kabelky prútik. Namierila som mu ho na hlavu a zamrmlala kúzlo. V tom okamihu spadlo jeho telo bezvládne na zem.

Alison sa znechutene otriasla a podišla k nemu. Nedokázala sa tomu hajzlovi pozrieť do tvare a tak len rýchlo naňho namierila prútik. Z jeho hlavy sa jej na prútik začal naťahovať pramienok spomienok a ona ho rýchlo strčila do pripravenej ampulky. Modrá tekutina sa to nej lenivo vliala a ona ju rýchlo zavrela. Ešte mu vymazala spomienky a bolo to.

Zohla sa po kabát a chcela už odísť, keď sa za ňou ozval chladný hlas.

„Ani sa nepohni.“ Prekvapene sa otočila a vtedy bol na ňu namierený lúč zeleného paprsku. Čakala to a tak ho ladne vykryla štítom a poslala na svojho prekvapeného protivníka kliatbu z veľmi ťažkej a málo ovládanej čiernej mágie. Prekvapený útočník to nezaregistroval a padol v mukách na zem.

Alison sa nemohla viac zdržovať a zbehla rýchlo schody. Bolo jej jedno, že si môže vyvrtnúť členok, bolo jej jedno, že ju niekto vidí. Vybehla z toho zakúreného bordelu a premiestnila sa na Grimmauldovo námestie 12. 

 Neudržala rovnováhu a spadla na podlahu. Na chvíľu sa jej zatmelo pred očami a ona prekvapene zažmurkala. Dvere na kuchyni sa otvorili a ona po čase spoznala známe tváre.

Premiestnila sa dobre.

Hermiona sa k nej prekvapene zohla a dotkla sa jej ruky. Až vtedy si uvedomila svoje bolesti na tele. Cítila, ako jej po ruke steká teplá krv a v kotníku na pravej nohe pulzuje bolesť. Zrejme si ten kotník naozaj vyvrtla a kúzlu od smrtijeda sa úplne nevyhla.

Napriek tomu všetkému v ruke držala fľaštičku s Malfoyovými spomienkami. Akcia bola splnená.

A vtom sa jej pred očami zahmlilo úplne.

<< 3. kapitola <<                                                   >> 5. kapitola >>

25.01.2012 21:58:44
Aladima
Prohlašuji, že veškeré povídky týkající se Harryho Pottera jsou zcela nezištné a veškerá práva náleží J.K.Rowlingové. Práva si dělám pouze na mnou vymyšlené postavy.
Ostatní povídky a postavy patří pouze mně.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one