My world of fantasy...

Z domu na Grimmaulovom námestí číslo dvanásť sa ozývali šialené výkriky. Keby ste sa len tak náhodou priblížili k domu, mysleli by ste si, že tam niekoho zabíjajú. A ani by ste neboli ďaleko od pravdy...

„Bože, nech tá babizňa prestane kričať!!!" zakričala Alison na celý dom a uši si prikryla dlaňami. Jej naliehavá prosba však zanikla v kriku starého mohutného obrazu. Ozýval sa z neho hlas, ktorý pripadal Alison veľmi smiešny. A ešte ten ksicht, keď tá stará vrešťala... ach, nemá tu niekto pukance? Alison by si toto divadlo lepšie užila, keby mala istotu, že jej ušné bubienky ostanú stále ušnými bubienkami.

Zrazu sa vedľa Alison zjavil Sirius a okamžite zakryl obraz závesmi. Krik ustal a Alison si s úľavou zložila ruky z uší.

„Povedal som ti, aby si sa k nej nepribližovala," povedal naštvane Sirius a zamračil sa na ňu.

Toto divadlo sa už opakovalo za tieto štyri dni asi šesť krát. Alison hrozne zaujímalo, či ten obraz môže niekedy zachrípnuť. Zatiaľ sa tak ale nestalo, no Alison sa nevzdávala a plánovala, že si tie pukance pôjde kúpiť.

Sirius sa otočil a Alison mu za chrbtom ukázala neslušné gesto. Na to sa otočil naspäť, ale Alison nestihla stiahnuť ruku. A tak tam teraz na seba nehybne pozerali. V Siriusových očiach sa zjavila zlosť, no v tých jej bola stále tá detská hravosť. Mala už osemnásť rokov, mala by sa chovať zodpovednejšie, ale jej to bolo všetko jedno.

Sirius sa zrazu usmial, Alison na nič nečakala a vybehla s krikom po schodoch do druhého podlažia. Za sebou počula rýchle kroky a tak sa rozbehla po chodbe, s úsmevom na perách. Zabočila, ale Siriusa sa stále nezbavila. Počula za sebou jeho smiech, ktorý ju hladil po ušiach.

V tejto naháňačke mali obaja veľa výhod. Alison tu bola ešte len štyri dni a Sirius tu žil dvanásť rokov. Ona však mala lepšiu kondičku a rýchlejšie sa pohybovala. Ani nestihla zavrieť dvere izby a už počula jeho kroky. S krikom teda otvorila ďalšie dvere a potom ďalšie. Nevedela kam beží, ale zrazu pocítila na svojom pleci niekoho ruku, ktorá jej zabránila v akomkoľvek pohybe.

So smiechom sa otočila a ocitla sa tvári v tvár Siriusovi. Ten sa na ňu škeril, potešený tým, že túto malú beštiu konečne chytil. Alison sa však nadýchla a bez najmenších zábran pľuvla Siriusovi do tváre svoje deena. Ten bol z toho taký šokovaný, že ju pustil a Alison sa mu so smiechom vyšmykla.

Rýchlo zbehla schody a bežala do kuchyne. Vedela, že to prepískla, ale ten jeho výraz za to stál. Keď sa zjavila v kuchyni, ihneď sa postavila sa Remusa, ktorý sa snažila odniesť tanier, z ktorého jedol polievku, do umývadla. Jeho čin sa však nekonal.

„Budeš môj dočasný štít, dobre?" povedala a Remus sa zamračil. Alison ešte veľmi nepoznal, no za tie štyri dni vedel, že už keď len niečo povie, nebude to nič dobré. O dve sekundy pochopil, že sa nemýlil.

Vo dverách sa zjavil Sirius a z hlavy mu doslova vytekala para. Ako prvé si všimol, že Remus, ktorý stál pred ním, má nejaké množstvo nôh. Po chvíli pochopil a s vraždiacim pohľadom sa k nemu priblížil.

„Sirius..." povedal Remus a zahľadel sa mu do očí. Chcel ho ukľudniť, ale potom si uvedomil, že dobrými slovami to asi nepôjde.

V Siriusovi to všetko vrelo, nedokázal normálne myslieť. Svrbeli ho ruky a mal hroznú potrebu tomu veľkému detsku za Remusovým chrbtom vykrútiť krk. Nevšímal si to, čo Remus hovorí, porezal sa iba za jeho chrbát a snažil sa zazrieť šticu čiernych vlasov.

Vtedy popri Siriusovi prehnal vietor a on si všimol aj pramienok vlasov, ktorý zmizol za rohom. Ako namydlený blesk sa rozbehol za Alison, ale tá to očakávala a zamkla sa vo svojej izbe. Oprela sa o dvere a o chvíľu sa ozvali päste, ktoré hlasno búchali na dvere.

Alison sa odtiahla od dverí, pretože hrozilo, že sa rozbijú. Po chvíli všetko utíchlo a Alison sa zvalila na posteľ. Zavrela oči a v duchu plánovala, ako znova naštve Siriusa Blacka.

 

Nemohla zaspať.

Nespokojne sa prehadzovala na posteli a trápili ju nočné mori. Ani nie tak oni, ale skôr spomienky, ktoré ju každú noc odkrádali o spánok. Čierne oči, ktoré si ju fascinovane prezerali... zelený paprsok... Avada kedavra...

Prudko sa posadila na posteli a celá sa triasla. Vedela, že dnes už nezaspí. Prehodila si nohy cez posteľ a pricupitala k dverám. Stále sa triasla, ale po osemnástich rokoch si už zvykla.

Vyšla z izby a začala žmúriť do tmy. Nadávala na seba, že si nezobrala prútik, ale už jej to bolo jedno. Keď bola na prízemí a chcela pokračovať do kuchyne, začula kroky. Boli pomalé a ťažké. Kroky sa nebezpečne približovali a ona vpadla do dvier oproti.

Mierne ich privrela a tak aby ju dotyčný neuvidel, cez škáru ho sledovala.

V tme nič nevidela, ale krátke strapaté vlasy ju utvrdili v tom, že to bude muž. Nebol vyšší ako ona, takže Siriusa vylúčila. A napokon, keď v slabom svetle pouličnej lampy uvidela na tvári dotyčného okuliare...

A vtedy si bola istá, je to Harry.

Jemu, Hermione a aj Ronovi sa vyhýbala ako najviac mohla. Vedela, že by sa mohla prerieknuť a to by nebolo dobré. Ale keď Harry prechádzal popri dverám, za ktorými sa skrývala, mala hroznú chuť ho objať a všetko mu povedať.

Jej chod myšlienok prerušil zvuk, akoby niečo spadlo. Hrklo ňou a skoro spadla aj ona. Srdce mala až niekde v krku, ako sa zľakla, ale v tom si uvedomila, že ten zvuk bol až nejako blízko nej.

Vyšla zo svojej skrýše a hneď na to padala na zem. Spadla na kolená vedľa Harryho, ktorý sa neovládateľne triasol. V tme nič nevidela, ale ako sa ho dotýkala cítila, že má hrozne studenú pokožku. Zobrala ho za ramená a prudko ním zatriasla. Nič. Harry sa aj naďalej triasol a neodpovedal na jej volania.

Vedela, že by mala zavolať ostatných, ale vedela aj to, čo sa s Harrym deje. A ak mu teraz nepomôže, môže to skončiť zle... Vyhnala túto myšlienku ďaleko od svojej mysle a začala sa sústrediť na tú Harryho.

Bola otvorená dokorán a v Alison až hrklo, keď v nej ucítila známu myseľ. Tak známu, ako poznala tú vlastnú. To čo videl Harry a Voldemort, videla aj ona. Vedela, že Voldemort si už začal uvedomovať, že dnes Harryho myseľ nenavštívil sám. Alison nechcela vidieť Harryho spomienky, nechcela vidieť to nešťastie.

Zaprela sa do Voldemortovej mysle a po čase si uvedomila, aká je silná. Cítila na jazyku jej nepríjemnú horkú chuť, chuť krvi. To ju ešte viac povzbudilo a všetku svoju silu sústredila na to, aby sa Harry vrátil naspäť. Pod rukami cítila, ako sa Harry prestal triasť. Voldemort tam však stále bol, iba teraz nesústredil všetku svoju pozornosť na ňu.

Cítila, aký je prekvapený a chcel o nej vedieť viac. Alison bola ale v nitroobrane jedna z najlepších na svete. Učila sa ju už od šiestich rokov, takže pred takými debilmi ako Voldemort bola v bezpečí.

Po chvíli sa to konečne podarilo. Počula, ako sa Harry nadýchol a z prudka sa postavil. Ledva sa mu stačila uhnúť.

„Do riti, tak ja ti tu zachraňujem život a ty mi ideš vybiť ksicht," povedala a Harry sa vystrašene obrátil. Chudáčik, zrejme si neuvedomil, že tu nebol sám, pomyslela si Alison.

A akoby mu pred chvíľou ani nezachránila život, vyšla po schodoch, zavrela sa vo svojej izbe a nechala Harryho sedieť zmäteného na dlážke.

 

Alison sa zobudila na hluk v chodbe. Zdvihla sa, ale do hlavy jej vrazila prudká bolesť. So zasyčaním spadla naspäť do vankúšov a začala si šúchať spánky.

Včera večer to asi prehnala. Pozrela sa na dlážku a tam uvidela aspoň štyri prázdne fľašky od Ohnivej whisky. Znova si pošúchala spánky a s bolesťou hlavy sa vybrala ku stolíku. Cestou sa podopierala všetkého, čo bolo nablízku, pretože jej rovnováha bola nestabilná. Pár krát do niečoho narazila a sľúbila si, aj svojej izbe, že ju neskôr poupratuje.

Kopla do seba elixír proti opici a zviezla sa na zem. Chvíľu trvalo, kým sa účinky elixíru prejavili, ale po desiatich minútach sa Alison s fučaním zdvihla a stále neistým krokom postupovala do kúpeľne.

Na tieto svoje úlety bolo už jej telo a aj ona zvyknutá, no včera to vážne prehnala. Potrebovala sa uvoľniť, tak ako vždy.

Pozrela sa do zrkadla a nevychádzala z údivu. Po prepitom ráne na ňu skoro vždy čakalo v zrkadle prekvapenie, ale nie až takéto. Oči mala podliate a pod nimi sa črtali tmavé kruhy. Vlasy boli... Alison sa zdalo, že to ani vlasy nie sú. S povzdychom zobrala do rúk hrebeň a začala sa dávať do poriadku. 

Po pól hodine vyšla z izby, lebo jej žalúdok sa dožadoval pozornosti. Hluk, ktorý ju zobudil, už ustal a tak zišla do kuchyne. Bola nehorázne unavená a aj napriek tomu, že si dala elixír, stále cítila účinky alkoholu. Vošla do kuchyne a nikoho si nevšímajúc, si začala robiť raňajky.

Po chvíli však zistila, že jej žalúdok už len pri pohľade na mlieko začal protestovať. Sadla si teda za stôl a položila si naň hlavu.

V tomto blbom dome bola už šesť dní. Šesť dlhých, nudných dní v otravnej spoločnosti. Čo viac si mohla priať?

„Ťažká noc?“ ozvalo sa za ňou ironicky a ten hlas poznala veľmi dobre. Každý deň, každú hodinu, každú minútu sa s ním hádala. Neznášala ho. Teraz však nemala silu a ani chuť mu odpovedať.

Ticho ležala na stole a pre Siriusa to bolo prekvapenie. Väčšinou naňho vyštekla, nech jej dá pokoj a začala hádka, no teraz nič. Po tom, ako ho urazila tým, že naňho napľula, ju neznášal. Tak rád by ju vyhodil zo svojho domu, ale dal sľub Dumbledorovi, sľub, že sa o ňu postará.

Zrazu sa v krbe zjavili zelené plamene a z nich vystúpil Dumbledore. Všetci boli prekvapený, prečo prišiel, okrem Alison, ktorá spala na stole. Dumbledore sa otrepal od sadze z krbu a podišiel ku stolu.

Hneď si všimol Alison, ktorá to včera zrejme prehnala, tak ako vždycky. Poznal ju však dosť dlho na to, aby vedel, prečo to robí.

„Dnes budeme mať poradu. Neplánovali sme ju, ale musíme pripraviť jednu akciu,“ povedal a zahľadel sa na Alison. V tej akcii bude mať hlavnú úlohu práve ona.

<< 2. kapitola <<                                                    >> 4. kapitola >>

18.01.2012 21:54:38
Aladima
Prohlašuji, že veškeré povídky týkající se Harryho Pottera jsou zcela nezištné a veškerá práva náleží J.K.Rowlingové. Práva si dělám pouze na mnou vymyšlené postavy.
Ostatní povídky a postavy patří pouze mně.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one