My world of fantasy...

Boli dve hodiny po obede a Alison stále nikde. Včera večer si išla hneď ľahnúť do izby, ktorú jej pridelili a odvtedy ju nevideli. Povedala, že je príliš unavená na to, aby vnímala ich debilné pohľady.

Dolu v kuchyni bol Sirius, Harry a Hermiona, Ron sa išiel prezliecť, lebo mu bola zima. Rozprávali sa o hocičom, pretože v celom dome okrem nich nikto nebol a tak sa nehorázne nudili. Keď hovoril Harry Siriusovi o tom, ako minule vyhrali metlobalový zápas, otvorili sa dvere v kuchyni a v nich sa zjavila Alison.

Ešte len pred chvíľou vstala a jej dokonalá vysoká postava sa pred nimi premávala v kratučkých šortkách a tričku na ramienka.

„Dobré ráno," zívla si a pri tom si ani neuráčila dať ruku na ústa. Hermione to prišlo hrozne neslušné.

„Skôr dobré popoludnie," zašepkal si Sirius popod imaginárne fúzy, ale Alison si to nevšimla a začala sa hrabať v poličkách linky. Nenašla však nič, čo by bola dať schopná do úst. Cítila na sebe zvedavé pohľady ostatných, ale nevšímala si ich. Nakoniec si z poličky vybrala misku a nasypala do nej cereálie s mliekom. Posadila sa ku stolu a vyložila si naňho nohy.

Sirius sa zamračil. Chovala sa tu ako doma a ani on tento dom nepovažoval za miesto, ktoré by nazýval domovom. Jej to však neprekážalo a ďalej sa napchávala cereáliami. V kuchyni bolo hrozné ticho, ktoré narušovalo iba Alisino mľaskanie.

Toto ticho sa rozhodol prerušiť až Sirius.

„Mohla by si nám o sebe niečo povedať?" povedal a snažil sa nevnímať Alisonine nohy, ktoré mal pod nosom. Alison zdvihla hlavu od jedla a zahľadela sa naňho. Alison pokrútila hlavou a uhla pohľadom.

„Napríklad?" Zdvihla sa a išla umyť tanier, z ktorého pred chvíľou jedla raňajky. Postavila sa chrbtom od ostatných a kúzlom začala umývať tanier. Všetci dobre vedeli, že musí byť už dospelá, keďže používa kúzla mimo školy.

„Odkiaľ si prišla?" spýtala sa tentoraz Hermiona. Chcela o tomto záhadnom dievčati vedieť viac, rovnako ako všetci ostatný.

„Z Kruvalu," povedala a Hermiona sa zamračila. Išlo to z nej ako chlpatej deky, no nevzdávali sa.

„Prečo ťa sem Dumbledor priviedol?" povedal nečakane Harry a Alison stuhla.

Včera ostatným klamala. Vedela, prečo tu je. Vedela to veľmi dobre, no nemohla sa prerieknuť ani jediným slovom. Ani jediným pohľadom. V mysli už spracovávala odpoveď, keď ju zachránil Ron, ktorý práve vošiel do kuchyne. Sadol si na stoličku, vedľa Siriusa a Alison sa robila, že na otázku zabudla. Opak bol však pravdou. Stále sa jej prehrávala v mysli, no ona nebola sama, ktoré na to nezabudla. Hermiona si ju premeriavala podozrivým pohľadom.

Ron si až teraz všimol Alison. Začervenal sa a zašepkal tiché „ahoj". Alison si tiež sadla a znova si arogantne vyložila nohy na stôl. Taká bola vždy. Arogantná a bezcitná.

„Čo väčšinou robíte?" spýtala sa po chvíli a s očakávaním sa pozrela na ostatných. Ich odpoveď ju však sklamala.

„Nič?" povedal pochybovačne Harry a čakal, ako zareaguje. Alison sa znechutene otriasla a unavene skropila hlavu. Milovala zábavu, blbosti a neznášala nudu, tá jediná s ňou nemala nič spoločné, no teraz sa nudila... a hrozne.

Vyskočila na nohy a všetci prekvapene nadskočili. Vyšla z miestnosti a pár sekúnd po tom ako odišla, sa zdvihol Sirius a bežal za ňou. Uvidel ju pred vchodovými dverami, ako má ruku na kľúčke a zrejme sa chystala ísť von, lebo na sebe mala bundu a topánky. Sirius jej v poslednej chvíli však zabránil aby odišla tým, že ju chytil okolo pása a nedovolil jej pohnúť sa.

Alison sa začala zmietať v jeho náručí a nadávať naňho, no bolo jej to prd platné. Sirius bol silný a nechystal sa pustiť ju. Keď Dumbledorovi povedal, že dá na ňu pozor, myslel to vážne.

„... ty jeden parchant, debil, hnusák! Okamžite ma pusť!!!" ozývalo sa domom a vtedy sa otvorili vchodové dvere. Stál v nich muž, ktorý bol aj na včerajšej porade. Alison si ho pamätala a bola si na sto percent istá, že je vlkolak. Navyše to potvrdzoval aj jeho vzhľad. S pobavením sa nich pozeral a pri tom neveriaco krútil hlavou.

Sirius sa naňho pozrel s prosbou v očiach, lebo si bol istý, že to šialené dievča už dlhšie neudrží. Pri tej činnosti trochu povolil zovretie a Alison to hneď využila. Vytrhla sa mu z objatia a prešmykla sa cez vlkolaka von. Nikto z tých dvoch si to nestihli všimnúť a keď si to uvedomili, Alison sa premiestňovala nevedno kam...

Premiestnila sa a zrazu sa ocitla na mieste, pre ňu tak známemu. Bola na lúke, ktorá bola posiata kvetmi a všade naokolo boli stromy. Na lúku svietilo slnko a odrážalo sa od jazierka, ktoré bolo uprostred celého toho prekrásneho priestranstva. Na oblohe nebolo ani mráčika a všade navôkol sa ozýval spev vtákov.

Aj napriek tomu, že v Londýne bola zima a to je leto, tu to horúčavou len tak prekypovalo. Alison si ľahla do trávy a zatvorila oči. Cítila sa tak voľná... nikde inde sa tak necítila, iba na tomto mieste. A práve tým bolo také výnimočné.

Alison sa celý život snažil niekto chrániť a ten dotyčný, čo ju chránil, nemal inú možnosť, ako ju niekam zavrieť. Bola príliš hyperaktívna a nikdy neposlúchala niekoho príkazy. Vlastne nikdy sa nedozvedela, prečo ju tí ľudia chránia. Rovnako ako Dumbledore...

Bola v Kruvale, on tam prišiel a zobral ju odtiaľ, aj keď tam bola konečne šťastná. Vyvádzala samé hlúposti so svojimi kamarátmi a mala voľnosť. Tú nikdy nepoznanú voľnosť. A teraz ju znova strácala, lenže ona sa jej nechcela pustiť. Držala sa jej z celej svojej sily. Vedela však, že keby nebolo tých ľudí, ona by už bola dávno mŕtva. Lenže čo je to za život, keď ste ako vták v klietke?

Nevedela, ako dlho tam bola, ale celý ten čas mala zatvorené oči. V mysli sa prehrávala svoje predstavy, sny, priania. Všetko, čo sa jej nikdy nemohlo splniť. Po nejakom čase, keď sa ako-tak vnútorne ukľudnila, postavila sa a otvorila oči. Prekvapilo ju, že všade okolo nej je len čierno čierna tma. Uvedomila si, že tu musela stráviť viac času, ako si myslela.

No na to teraz nebol čas. Sústredila sa na jedno miesto a premiestnila sa tam, odkiaľ prišla.

 

„Sranda, je tu ešte len jeden deň a už ti nadáva," zasmial sa vlkolak a srkol do kamaráta. Ten sa naňho pozrel vraždiacim pohľadom, pod ktorým okamžite stíchol.

Sirius si dal hlavu do dlaní a smutne si povzdychol.

„Dal som sľub Dumbledorovi, že na ňu dám pozor a nedal som," povedal hlasom, ktorý k nemu vôbec nepasoval. Robil si o Alison starosti. Len tak zmizla a doteraz sa tu neukázala a to už boli pomaly štyri hodiny po jej odchode.

„Všetci sme mu dali sľub a navyše si myslím, že Alison je dospelá a tak by už mohla vedieť, čo má robiť," povedala Hermiona a potľapkala Siriusa po pleci. Všetci si o Alison robili starosti, ale mali aspoň špitipku zdravého rozumu a tak to nedávali tak najavo ako Sirius, ktorý sa už chystal vo svojej beznádejnej situácii poslať sovu Dumbledorovi.

Alison pomaly a hlavne potichu otvorila dvere domu. Vošla do vnútra a vyzliekla zo seba bundu, ktorá bola už celá mokrá od toho blbého Londýnskeho počasia. Nastupovala na špičky a išla popri stene. Počula z kuchyne hlasy, ktoré sa však nedali rozoznať. Už bola pri schodisku, keď za sebou začula syčanie. Otočila sa a uvidela mačku. Bola hrozne veľká a nevyzerala práve priateľsky.

Alison neznášala mačky. Bol to jediný živočích, ktorého musela mať od seba aspoň na desať metrov, keď nie viac.

Nadýchla sa nosom a pomaly vydýchla. Chcela sa otočiť a odísť, keď jej tá otravná vec skočila na nohu a zakúsila sa do jej nohy. Alison vykríkla a pod návalom strachu spadla na zem.

V chodbe sa ozval hrozný rachot a všetci v kuchyni sa prekvapene zdvihli zo stoličiek. Hermiona na nič nečakala a vybehla z kuchyne. Ani nemusela dlho pátrať po zdroji toho hluku, lebo na zemi pred ňou sa hádzalo dievča. Alison.

Na nohe mala Krivonožka a zrejme jej to bolo dosť proti srsti. Hneď za ňou sa postavili ostatný a Hermiona sa iba sklonila a s láskou odtrhla svoju mačku od Alisoninej nohy. Zobrala ju na ruky a odberala sa do svojej izby. Za sebou počula krik, ktorý ju ešte poháňal v tom, aby zmizla.

Keď sa ocitla v izbe, láskyplne položila mačku na posteľ.

„Si šikovný," šepla Krivonožkovi a s láskou ho pohladila po ryšavom kožuchu.


<< 1. kapitola<<                                             >> 3. kapitola>> 

08.01.2012 13:05:45
Aladima
Prohlašuji, že veškeré povídky týkající se Harryho Pottera jsou zcela nezištné a veškerá práva náleží J.K.Rowlingové. Práva si dělám pouze na mnou vymyšlené postavy.
Ostatní povídky a postavy patří pouze mně.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one