My world of fantasy...
Tak tady máte další pokračování příběhu od Alice. A jménem autorky vás poprosím o komentáře. :) 

***

Ráno ju po dlhej dobe Hermioninho snaženia, zobudila ľadová voda, dopadajúca na jej tvár. Prekvapene vykríkla a mokrá do poslednej nitky sa posadila na posteli.

„Tento spôsob zobúdzania mi poradil Si... Jack. Vraj to určite zaberie,“ začula Hermionu a unavene a zároveň naštvane otvorila oči. Hodila vraždiaci pohľad na Miu, ale nehodlala jej to nijako oplatiť – chápala to. Bolo to síce drastické ranné zobudenie, ale inak by ju nezobudila. Spala ako drevo.

Hermiona sa zatiaľ odpakovala do kúpeľne, lebo sa práve uvoľnila a Carrie sa zničene zvalila do svojej mokrej postele. Musela uznať, že deň nezačal ne jak extra. Vtom si spomenula, s kým majú prvú hodinu. Lektvari – Snape.

Nadšene vstala a začala sa prehrabávať vo svojej skrini, ktorá bola plná mudlovského oblečenia – ešte vždy sa štítila noseniu hábitov a tento svoj názor nehodlala v žiadnom prípade zmeniť. Kým si vyberala svoje oblečenie na dnešný deň, cítila na sebe pohľady svojich ďalších spolubývajúcich. Lavender Brownovej a Katie Bellovej. Zdali sa byť milé, ale asi potrebovali viacej času nato, aby si na ňu zvykli. Predsa len, bola to sestra Harryho Pottera, chlapca, ktorý prežil a zároveň aj ona bola tá, ktorá prežila. Čiže, zase niekto niečím výnimočný, niekto iný, ako oni.

Nakoniec si na seba navliekla obtiahnuté džínsy, provokatívne biele tielko, cez ktoré jej presvitala čierna leopardia podprsenka a cez plecia si prehodila modro čiernu károvanú košeľu, ktorú si nechala len tak rozopnutú. Postavila sa pred zrkadlo, ktoré bolo na dvierkach skrine a svoje neposlušné ryšavé vlasy si začala rozčesávať. Mala ich rada, ale niekedy s nimi bolo priveľa roboty na jej malú trpezlivosť. Hladné vlasy si vyčesala do konského chvosta a už známymi pohybmi si ich zviazala gumičkou.

Prezrela si sama seba v zrkadle. Bola... sexi, ako inak. Nikdy si nepripadala pekná, ale vždy vedela, ako sa môže skrášliť a zvýrazniť svoje prednosti. Svoju matku v živote nevidela a aj keď áno... nepamätala si na jej tvár a fotku s ňou jej nikto nikdy neukázal. Ale teraz, keď nad tým tak Carrie premýšľala, keď bola taká istá ako jej matka, Lily, museli za ňou chlapci šalieť.

Carrie sa pousmiala svojej myšlienke, ale to už z kúpeľne vychádzala umytá a oblečená Hermiona. Carrie si prezrela s pozdvihnutým obočím a keď sa dostala až k jej tvári, pokrútila hlavou.

„Snape ťa zderie z kože,“ povedala jej, ale Carrie nahodila iba diabolský úsmev. O to jej išlo, aby ho nasrala. Vlastne ani nevedeli naisto, že budú mať prvú hodinu so Snapom, ale podľa Hermiony to bolo veľmi pravdepodobné, lebo každý rok mal s nimi prvú hodinu práve on.

Carrie si ešte umyla zuby, obula si čierne conversy a spolu s Hermionou zbehli po schodoch do klubovne. Tá bola prázdna, lebo skoro všetci boli na raňajkách... skoro.

V kreslách pri ohni sedel Harry s Ronom a Si... Jackom. Hneď, ako si ich všimli sa postavili z kresiel a pribehli k ním.

Pre všetkých, aj pre Carrie samotnú bolo veľmi ťažké zvykať si na Siriusa ako Jacka. Museli  ho začať inak volať, inak sa k nemu správať. Ale jemu samotnému sa toto všetko páčilo, ako dosvedčoval aj jeho nadšený úsmev, zdobiaci tvár nepravého Siriusa Blacka. Bol voľný a navyše v mladom peknom tele, po ktorom určite budú baby šalieť. Mohol byť zas ten Rokfortský Cassanova, ako pred toľkými rokmi, aspoň do tej doby, kým sa niečo nedoserie, ako to bolo na tejto škole a v celej čarodejníckej spoločnosti zvykom.

„Môžeme ísť?“ spýtal sa Jack a „zvodne“ si prehrabol svoje ledabolo-vlasy a keď sa pozrel na Carrie, šokovane sa mu otvorili ústa. „Snape ťa zabije.“

„A nie len Snape,“ doplnil ho Harry, a pokrútil nad svojou sestrou hlavou, keď si všimol jej úsmev. Hermiona iba prikývla na znak toho, že s nimi súhlasí, ale Carrie si ich už nevšímala. Chcela jesť. Strašne. Jej prázdny žalúdok už skladal symfóniu.

„Poďme už na tie raňajky, lebo ich nakoniec ešte nestihneme,“ ozval sa Ron a Carrie mu v duchu poďakovala. Vyšli z klubovne a cestou po chodbách, si každý, koho sme stretli, začal šepkať. Nečakala, že sa chýri o nej rozšíria až tak rýchlo. Vtedy si uvedomila, aká bola hlúpa. Včera na zaradzovaní predsa každí počul jej meno a tak si aj každí domyslel, čo to znamená.

Vošli do jedálne a okamžite všetci stíchli a všetky pohľady sa začali upierať na nich. Alebo skôr na ňu. Niektoré boli prekvapené, iné dychtivé po jej príbehu, iné nenávistné. Ale všetky niečo chceli. Carrie pre všetkých v tejto miestnosti predstavovala vzrušenie. Bola nová, navyše sestra Harryho Pottera a ako sa zdalo, aj dvojvaječné dvojča. Bola druhá, ktorá prežila. Bola iná.

Carrie si nikoho nevšímala a spolu s Hermionoou, Harrym, Ronom a Siriusom si sadli za stôl. Každý si okamžite začal naberať na svoj tanier raňajky, ale všetci okolo nich si všímali každí Carriinin pohyb. Bolo to trochu... frustrujúce, ale pre Carrie ako vždy v tej chvíli nepodstatné. Pustila sa do svojej ovsenej kaše tak rýchlo, až jej zabehlo.

„Len sa nezadus,“ podpichol ju S... Jack a zasmial sa na jej počínaní. Znova mu pripomínala Jamesa. Bola mu toľko podobná...

„Takú radosť by som ti neurobila,“ odpovedala mu ironicky a znova sa začala napchávať. Harry vedľa nej sa zrazu chytil za spánky a bolestivo zasyčal. Obrátila sa k nemu a okamžite vedela, čo sa stalo.

„Večer?“ spýtala sa ho potichu a on bolestivo prikývol. Veril jej.

„V sne?“ pokračovala nejasnými otázkami tak, aby im aj ten, ktorý by to počul neporozumel. Znova prikývol.

Carrie si vzdychla a pohľadom zamierila k učiteľskému stolu. Dum tam sedel a ustarostene si ich dvoch prezeral. Tiež si všimol Harryho chovania a tak sa mu Carrie zahľadela do očí a otvorila mu svoju myseľ. Albus sa na ňu chvíľu ustarostene pozeral a potom si povzdychol. Aj on vedel, čo to znamenalo. Harryho sestra bola silná. Silnejšia, ako on. Ale rovnako ako Harry, aj Carrie boli vo veľkom nebezpečenstve. V prvom rade, chlapec nevedel ako sa má zmiasť Voldemortovej mysle. A dievča, tým, že sa chlapcovi, bratovi, snažilo neustále pomáhať, ohrozovalo aj seba. Ale aj v tom spočívala ich sila. Dali by za život toho druhého svoj život, aj keď sa poznali len pár týždňov. Bolo to súrodenecké puto , ktoré nemohol pretrhnúť ani Voldemort.

Dumbledor túto myšlienku poslal Carrie a tá sa prekvapene vystrela. Mala Harryho rada už od chvíle, keď sa dozvedela, že má brata... a Dumbledor to vedel.

Carrie sa znova pozrela na Harryho a posunula pred neho pohár vody. „Vypi ten pohár, bude ti lepšie.“ Už sa viac nezaoberala súkromných rozhovorom s Dumbledorom, ale stavom chlapca vedľa seba, ktorý práve hltavo pil vodu z pohára.

Lenže veľmi sa mýlila, keď si myslela, že tento rozhovor bol súkromný. Postava zahalená celá v čiernom, sediaca neďaleko riaditeľa školy, si ich zo záujmom prezeral. Severus vedel, čo sa deje. Toto bol dočasný plán Pána Zla. Zničiť obidvoch súrodencov zvnútra.

 

 

Potom, ako dostali rozvrh – a Carrie nadšene zistila, že majú prvú hodinu lektvari – si odišli do izby po učebnice, ktoré jej ešte včera večer priniesla MgGonagallka a teraz už sedeli v učebni lektvarov.

Bolo to tu... ponuré. Všetko v čiernej farbe a odniekiaľ išiel strašný smrad. Nemala rada lektvary. Iba tie, proti opici.

Unudene sa otočila dozadu k Harrymu, Ronovi a Jackovi, ktorí sedeli v jednej lavici. Práve sa čomusi smiali a Carrie sa hotovala zistiť, čo to je. Pozrela sa cez Ronovu ruku a uvidela pohybujúcu sa kresbu, Snapa iba v šortkkách ako padá v metlobalovej metli. Začala  sa smiať ako šialená a pripojila sa ku mne aj Mia, keď uvidela čo aj ona.

Vtom buchli dvere niekde za jej zadkom a Carrie sa prekvapene otočila. Ešte väčšie prekvapenie ju čakalo, keď zistila, že ten Netopier stojí asi na desať centimetrov od jej lavice a vraždí ma pohľadom.

„Zdravím,“ nahodila oslňujúci úsmev, čo ho ešte viacej rozzúrilo. Už len čakala, kedy vybuchne ako ten granát, či čo v tých mudlovských filmoch. Občas ich aj s Royom pozerala. Bola to sranda.

Všimla si, ako pri jej pozdrave celá trieda otvorila ústa. Ešte nikto sa neodvážil takto Snapa pozdraviť. Nikto nemal ani len odvahu sa naňho usmiať.

„Slečna Potterová...!“ zavrčal a asi sa chystal pokračovať, ale Carrie ho rýchlo prerušila.

„Áno, tak sa volám,“ zaksichtila sa ironicky a už len čakala, kedy jej Snape jednu vlepí. Po jej poznámke začula za chrbtom zadúšajúci sa smiech.

„Strhujem Chrabromilu 10 bodov! Výborne slečna Potterová, ešte len začal školský rok a vy už sa spolu so svojou fakultou rútite do záhuby. Niežeby mi bolo nejakým veľkým prekvapením vaše oblečenie, vzhľadom nato, akou skúškou sa museli popasovať vaše gény. Ale myslím, že porušovanie rovnakých pravidiel, ako porušoval váš otec, vám ho nevráti späť. A teraz dajte tie nohy dole z lavice po tejto hodine sa pôjdete okamžite prezliecť do školskej uniformy, rozumeli ste?!“ dokončil nahnevaný učiteľ svoj monológ a Harry a Sirius stuhli.

Sami chceli Snapa v tej chvíli zavraždiť, lebo zaútočil na citlivú strunu ich všetkcýh, na rodinu. Ale hovoril to Carrie a nemal ju kto zadržať. Voči nej to bolo oveľa horšie, lebo si svojich rodičov nepamätala. Harry napäto čakal, keď zrazu Carrie zložila nohy z lavice a postavila sa v tvárou v tvár Snapovi

Carrie veľmi dobre vedela o čo Snapovi išlo. Chcel ju nahnevať. Tak , žeby bola schopná odtrhnúť mu hlavu a on by vyhral. Ona však bola pokojná. Presne vedela, čo Snapa zasiahne najviac.

„Výborne Snape, je ešte len prvý deň školy, a ty si práve stratil všetku, aj tú zostávajúcu autoritu u mňa. Na tvojom mieste by som nezačínala s génmi, lebo u teba to tiež nie je bohvie čo. A tvoj otec? Ha, nula. Matka? Nula. Boli nič, len ďalšími zbytočnými bábikami v rukách Voldemorta. Nehanbíš sa Snape? Spomínaš moju rodinu, pričom si ty tú svoju nedokázal ochrániť. Nosíš neprístupnú masku len preto, aby si sa nikde a u nikoho nestretol s ľútosťou, lebo tá ľútosť ťa zabíja. A tak si sa stal vrahom a nenávidíš celý svet, rovnako, ako aj mňa a Har ryho, lebo obaja sa v niečom podobáme na svoju matku, ktorú si tiež nedokázal ochrániť, lebo si si až neskoro uvedomil, aká je pravda. Nenávidíš všetkých, ale aj tak najviac seba Snape. Lebo si to nedokázal. Nedokázal si ochrániť ľudí, na ktorých ti záležalo.“

Každé jedno slovo vyslovila Carrie s takou nenávisťou, takou nespútanou a takou silnou, až sa polovica triedy striasla. V očiach jej horel plameň nenávisti k mužovi stojaceho pred ňou. Muž sa nedokázal pohnúť. Áno, bol to muž, už nie ten nenávistný Snape pod maskou, len muž, ktorý bol nahý od pravdy. Bolelo ho to. Každá bunka jeho tela bola zasiahnutá pravdou od dievčaťa, ktoré chcel nenávidieť. No po tomto nemohol. Teraz ju chcel zaživa upáliť. Zabiť ju tými najväčšími mukami, aké poznal. Chcel, aby trpela, tak ako on.

Lenže nevedel, že ona vo svojom živote trpela oveľa viac, ako on.

Carrie sa zohla, zobrala si tašku, a prehodila si ju cez rameno. V triede bolo hrobové ticho. Nikto sa neodvážil nadýchnuť, nieto ešte pohnúť. Každý bol šokovaní tím, čo počul. Harrymu spadla po líci slza na podlahu.

 


Zabuchla za sebou dvere učebne a rozbehla sa chodbami hradu. Nevedela, kam ide, chcela len utiecť pred tou chvíľou. Práve zničila človeka, človeka, ktorý si to nezaslúžil. Tak ako nikto iný.

Bežala a ryšavé vlasy jej viali vo vetre. Po lícach jej začali stekať slzy. Boli ako vodopády. Nedokázala ich zastaviť.

Vtom jej na hlavu zaútočila obrovská bolesť. Zastavila sa a spadla na kolená. Taška jej spadla z pliec a ona si rukami objímala hlavu. Myslela, že jej od tej nehoráznej bolesti praskne. Zvalila sa na podlahu a v mukách sa jej telo začalo skrúcať.

 

Miestnosť preťal neprirodzený, vraždiaci smiech. Bol to smiech víťazstva. Bolo jej z neho na vracanie. V miestnosti neboli sami. Pred ňou na kolenách kľačal Severus Snape a hlavu mal pokorne sklonenú. Ten smiech nepatril Severusovi. Bol jeho.

„Takže len predsa,“ povedala perami, aj keď nie ona. Bola v jeho tele, „ predsa len sa v niekom objavila rovnaká nenávisť, ako vo mne. Predsa len mám následníka, ktorý je hodný všetkého, čoho aj ja. Predsa...“

 

Začala sa vzpierať, nechcela počuť viac. Chcela byť voľná, ale on vedel, že je v jeho mysli. A chcel, aby toto všetko počula, lebo to bola... pravda...

„... Severus, musíš mi ju priviesť. Je pre mňa veľmi cenná...“ znova sa zasmial tým vraždiacim smiechom a mne sa zdvihol žalúdok, „už chápem, prečo ju Dumbledor tak veľmi chránil! Ten starec možno predsa len nie je taký hlúpy, ako som si myslel...“ naposledy začula jeho smiech a bolestne otvorila oči do reality.

 

„Nie,“ zachrčala a pokúšala sa nadýchnuť. Celé telo ju však bolelo.

„Carrie...“ Keď začula ten hlas, prinútila sa znova otvoriť oči. Zahľadela sa do čiernych očí a znova sa usedavo rozplakala. Jack, v podobe Siriusa si ju zobral do náruče a hojdavo ju začal utešovať. Nevedela, ako má reagovať a ani nechcela. Nechala telo, nech si robí čo chce a tak sa schúlila so Siriusovej náruče a vdychovala jeho vôňu.

V tej chvíli, keď Carriine slzy zmáčali jeho košeľu a svet bol rozmazaný, Siriusovi verila. Viac, ako komukoľvek inému. Viac, ako Harrymu, Dumbovi, všetkým a preto mu poslala svoje zjavenie.

Pocítila, ako sa na chvíľu prestal hýbať, ako prestal dýchať. Videl len to, čo mu poslala mysľou.

Po chvíli udivene a od prekvapenie vydýchol a zahľadel sa jej do uplakanej tváre. Zobral ju do svojich rúk a uprene jej hľadel do očí.

„Nikdy nebudeš ako on. Nikdy... rozumieš Carrie? Nie si ako nikto z nich, si ako James a Lily. Si to ty. Si tá najlepšia kombinácia svojich rodičov, akú som kedy videl. Si silná, krásna, múdra, streštená, dobrá, drzá a... si prosto originál – rozumieš. Nikdy nebudeš ako on, aj keď niekedy cítiš nenávisť, je to normálne. Každý ju občas cíti. Nikdy... nikdy sa na seba nepozeraj, ako na niekoho iného, dobre? Carrie, sľúb mi to,“ všetko rýchlo a potichu šepkal, akoby sa bál, že nás niekto začuje, pristihne. Nikdy som ho takéhoto nevidela. Nebol to síce on – bol to Jack, ale predsa. Nikdy sa ku mne nesprával , akoby som aj ja mala city

Pri poslednej vete mnou trochu zatriasol a ja som zdráhavo prikývla. Ešte viac som sa k nemu pritisla a do hrude mu zašepkala to jediné slovo, ktoré mi pomohlo z tejto beznádejnej situácie:

„Sľubujem.“

<< 10. kapitola <<                                                     >> 12. kapitola >>

05.12.2012 22:39:49
Aladima
Prohlašuji, že veškeré povídky týkající se Harryho Pottera jsou zcela nezištné a veškerá práva náleží J.K.Rowlingové. Práva si dělám pouze na mnou vymyšlené postavy.
Ostatní povídky a postavy patří pouze mně.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one