My world of fantasy...
Tak další kapitola, měla být už v pondělí, ale bohužel jsem se pořádně nedostala k počítači. Každopádně autorku by určitě potěšily nějaké komentáře. ;)

***

Príroda za oknom sa menila každou sekundou. Carrie bola očarená. Aj keď precestovala skoro celú Európu, toľko zelene, života a rozmanitosti ešte nikdy pokope nevidela.

„O chvíľu dorazíme. Mali by sme sa už prezliecť,“ povedala Hermiona a sama sa natiahla ku kufru, z ktorého vybrala hábit. Všetci ju napodobnili, okrem Carrie, pravdaže. Ona žiadny hábit nemala.

„Hábit?!“ zarazila sa Carrie, keď uvidela to niečo čudné, čo pripomínalo...

„To je na Rokforte povinné,“ poznamenala už oblečená Hermiona. Vlak začal spomaľovať a oni cez otvorené okno začuli pískanie. Carrie sa rozhodla, že to čudo na seba v živote nedá.

„Poď, Carrie. Jack, ty si pre nás neznámy, chápeme sa?“ spýtal sa Harry a Sirius prikývol.

Hermiona, Ron, Harry a Carrie vyšli z kupé a začali sa predierať úzkou uličkou plnou ich spolužiakov. Veľa z nich zdravilo Harrymu. Keď však okolo hocikoho prešli, všetci sa za nimi otočili. A po prvýkrát to nebolo kvôli slávnemu chlapcovi, ktorý prežil. Chlapci obdivne pískali na ich novú spolužiačku a dievčatá ju prebodávali závistlivými pohľadmi. Bola krásna a navyše tak blízko slávneho chrablomilského chytača, Harryho Pottera.

Niektorý si to všimli hneď, iným to došlo až v kočoch. To dievča sa vlaku, sa mu až prehnane podobalo.

 

„Ja na tú loďku nenastúpim! Neznášam lode,“ protestovala Carrie a rýchlo sa prešmykla pomedzi nich do kočiara. Za ňou sa ozvalo zafučanie, ale potom sa koč začal naplňovať. Už mali vyraziť na cestu, keď sa ale otvorili dvere koča a dovnútra vošiel dosť škaredý chlapec s hnedými strapatými vlasmi.

„Ahoj, Neville,“ pozdravila ho Hermiona a nechala ho, nech si sadne vedľa nej. Až v polovičke cesty si Neville všimol, že pri okne sedí niekto, koho nepozná.

„Ahoj, som Neville Longbotton,“ predstavil sa a keď sa dievča k nemu otočilo, prekvapene sa vystrel.

„Carrie Potterová,“ predstavila sa tiež a Neville sa začal prechádzať pohľadom medzi ňou a Harrym. Podobali sa. Nie veľmi, skôr vôbec, len z obidvoch vyžarovalo také dobro. U Carrie bolo doplňované šibalstvom, u Harryho odvážnosťou a poctivosťou... 

„Vy ste súrodenci?“ spýtal sa prekvapený Neville. Bol to preňho šok – Harry Potter má sestru. A dokonca takú peknú... Harry sa naňho otočil a prikývol na znak súhlasu. Carrie toho nebola schopná, pretože celú ju pohltila krása hradu. Bol taký veľký a pompézny...

„Z loďky by si si to užila viacej,“ poznamenal Ron, ale Carrie stále nereagovala. Tam niekde v tom hrade mala prežiť rok svojho života? Smiať sa? Smútiť? Tvoriť nezabudnuteľné spomienky? S radosťou.

Vtedy si spomenula na jedne slová, ktoré jej povedal Roy, keď od nich odchádzala.

 

Čakajú na teba lepšie časy, Carrie, viem to. A sľubujem ti, že sa ešte uvidíme. Postarám sa o to, aby si bola šťastná...

 

Carrie zatvorila oči a na pár minút s nimi znova šantila vzadu za domom na dvore. Nohami kráčala po práve narastanej tráve a snažila sa ujsť pred tými dvoma šialencami. Chceli ju oliať – bola práve Veľká noc. Aj keď ani jeden z nich nebol veriaci, tento mudlovský zvyk si obľúbili. Po chvíli bola Carrie mokrá do poslednej nitky.

Chcem to zažiť znova, pomyslela si a otvorila oči.

Koč znova zastal a oni začali vystupovať. Carrie bola rada, že ju napadlo zobrať si bundu – večer už bola poriadna kosa. Išla za Harrym a ostatnými do vnútra hradu. Všade bolo hlučno a toľko ľudí, že ste si nevideli ani na špičky topánok. Harry ju nechal niekde naboku, že potom po ňu niekto príde a budú ju zaradzovať do fakúlt. Vedľa nej sa zrazu objavil Sirius.

„Ahoj,“ žmurkol na ňu koketne.

„Už si vo svojom živle?“ odsekla mu a on si nahnevane povzdychol.

„Snažím sa hrať svoju úlohu, tak čo keby si hrala aj ty tú svoju?“ zavrčal, lebo už jej mal dosť. Vo vlaku s ním ani neprehovorila o tom, čo budú robiť na hrade, ani ho neoslovila, len osočovala tými svojimi blbými poznámkami.

„A čo sa ti mám akože teraz zavesiť na krk a hrať, že som do teba zbláznená? No tak to sorry, ale momentálne nie som opitá,“ zašepkala, pretože pár prvákov sa k ním otočilo a zvedavo si ich prezerali. Sirius jej už chcel niečo odseknúť, keď sa otvorili dvere siene a k ním prišla dajaká stará divná baba – aspoň podľa Carrie.

„Som profesorka Minerva McGonagallová a budem vás učiť premeňovanie. Teraz...“ v tej chvíli ju prestala Carrie počúvať. Zamerala sa na všetko okolo seba. Všade boli pohybujúce sa obrazy. Snažila sa zaznamenať hocijakú chodbu, cestu, všetko si zapamätať. Pre istotu.

Vtom sa všetci vybrali dopredu a do Veľkej siene. Rýchlo sa rozbehla za nimi, nechápajúca, čo sa deje. Keď vošla do siene, v ktorej boli lietajúce sviečky, začarovaný strop a dosť veľký ruch, upreli sa na ňu asi stovky pohľadov. A aj vedela prečo.

Ona jediná mala na sebe mudlovské oblečenie. Čierne úzke džínsy, krátke tričko, rockovú čiernu bundu a na krku asi desať náhrdelníkov. Ona proste musela byť vždy originál. Keď prechádzali pomedzi stoly, neraz bolo počuť chlapčenské zapískanie.

Zastali, ona sa zaradila do rady, Sirius vedľa nej. Profesorka roztvoril pergamen a začala čítať mená.

„Brownová Lucy!“ zakričala a z radu vystúpilo dievčatko s dlhými blonďavými vlasmi. Sadlo si na stoličku a na hlavu jej položili veľký starý klobúk. 

Carrie si prezrela profesorov.

V strede sedel sám riaditeľ, Albus Dumbledor. Dlhé striebristé vlasy mu padali na zelený hábit a tvár mu zdobil uvoľnený úsmev. Po jeho pravici bolo miesto voľné – tam sedela asi tá McGonagalka. Po jeho ľavici sedel Severus Snape a prebodával ju nenávistným pohľadom. Bol ako vždy oblečený v čiernom a biela chladná pokožka mu s ním kontrastovala. Hneď, ako sa naňho pozrela pocítila, že sa jej chce dostať do hlavy. Ona sa však obrnila a pohľadom zavadila o ropuchu. Teda musela to byť ropucha. Od hlavy po päty oblečená v ružovom a úsmev ako úchylák z 50. rokov. Carrie sa zhnusene otriasla a všimla si ženu, ktorá sa triasla, na očiach obrovské okuliare, ktoré jej zaberali polovicu tváre Vo vlasoch divné paličky a oblečenie, akoby vyšla zo záhrobia.

Carrie sa zaškerila. Tomuto sa hovorí profesorský zbor.

Okrajovo počula, ako Múdry klobúk vykrikuje mená fakúlt a potom potlesk. Trocha zbystrila, keď počula Siriusovo nepravé meno, ale Múdry klobúk ani na sekundu nezapochyboval a zaradil ho do Chrabromilu.

„Potterová Carrie!“ zakričala profesorka a ruch v sieni utíchol. Bolo tam také ticho, že aj keby ste hodili na zem špendlík, počul by to aj hluchý. Carrie vystúpila z radu deciek a posadila sa na stoličku. Ešte pred tým, ako sa prepadla do tmy v tom blbom klobúku, uzrela Harryho, ako sedí vedľa Siriusa a obaja ju bedlivo pozorujú.

„Mladá Potterová! Ani som už neočakával, že sa tu u mňa objavíš!“ zakričal prekvapený klobúk, na koho hlave sa to nachádza. Keď k nemu prišiel Harry, očakával, že sa tu objaví aj táto kvetinka, ale dajako neprichádzala. Až teraz.

Fakt? Ci to som nevedela, pomyslela si Carrie, so zámienkou ho trochu potrápiť.

„Ale, ale, žeby si sa viac podala na otca? Navonok si celá matka, ale iba James Potter mal v sebe toľko odhodlania, odvahy a šibalstva. Si presný opak svojho brata,“ premýšľal nahlas Múdry klobúk.

Tým máš namysli, čo? Že som blbá? Odfkla si v mysli. Už bola príšerne hladná. 

„Nie, to pravdaže, nie. Si múdrejšia, ako sa zdá. Ale prežila si si aj veľa zlého a to ťa v tvojom živote navždy poznačilo. Nemám pravdu?“ zahlásil a Carrie sa zarazila. O tomto nevedel nik, iba ona. A pred rokom si sľúbila, že to tak aj ostane.

„Čaká ťa toho ešte veľa, Carrie Potterová. Ale teraz zasadni po pravici svojho brata, jeho kamarátov a zaži rok plný dobrodružstiev! CHRABROMIL!“

Sadla si za veľký chrabromilský stôl, vedľa Harryho a Siriusa. Vtom sa pred ňou objavila ruka.

„Ahoj, ja som Seamus Finnigal,“ predstavil sa jej chalan s vlasmi ako piesok.

„Carrie Potterová,“ predstavila sa zo zdvorilosti. Dean otvoril prekvapene ústa a už sa chcel začať pýtať, keď v sieni nastalo ticho a všetci sa otočili na Dumbledora.

„Vitajte v novom školskom roku na Rokforte! Ako každý rok vás upozorňujem, že vstup do zakázaného lesa je zakázaný a na chodbách je zakázané počas prestávok kúzliť,“ pozrel sa na skupinku pri Chrabromilskom stole, ktorá ihneď sčervenela, „a ďalšie pravidlá nájdete na dverách profesora Filcha. Na miesto profesora obrany proti čiernej mágii dosadne tento rok Dolores Umbridgeová...“ povedal, keď bol prerušený neznámym hlasom od chrabromilského stola.

„Alias Ropucha.“ Celá sieň vybuchla do hlučného smiechu a profesorka sčervenela zlosťou. Pravdaže sa vtedy nevedelo, kto to povedal, ale keď sa na školu dostal Sirius Black a mladá Potterová, čo iného by ste očakávali?  

Dumbledor si odkašľal a sieň znova utíchla.

„Profesorom lektvarov ostáva Severus Snape...“ začal, ale bol už znova prerušený.

„Alias Netopier.“ Sieň znova vybuchla smiechom, ale tento raz sa vedelo, kto to povedal. Bol to totiž dvojhlas. Všetci sa otočili na Jacka a Carrie, ktorý sa smiali zo všetkých najviac.

„Myslím, že svoj príhovor asi nedokončím, takže vám prajem už len dobrú chuť a veľa šťastia v novom školskom roku!“ Ako to dopovedal, na stoloch sa objavila hora jedla a všetci si začali nakladať na taniere podľa chuťových pohárikov.

„Kto to schytá ako prvý?“ spýtala sa Carrie s plnými ústami. Harry, Ron a Hermiona sa na ňu prekvapene pozreli. Čo schytá kto?

„Jednoznačne tá Ropucha. Je nová, tak nech si zvyká,“ poznamenal Sirius a s Carrie sa začali okamžite smiať. Napadlo ich totižto to isté.


<< 9. kapitola <<                                              >> 11. kapitola >>

04.04.2012 18:29:44
Aladima
Prohlašuji, že veškeré povídky týkající se Harryho Pottera jsou zcela nezištné a veškerá práva náleží J.K.Rowlingové. Práva si dělám pouze na mnou vymyšlené postavy.
Ostatní povídky a postavy patří pouze mně.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one