My world of fantasy...
Jak jsem slíbila, vkládám dneska první kapitolu povídky od Alice. =) A věřím, že by ji nějaké komentáře potěšily a povzbudily v další tvorbě ;)
K. 

***

Muž v strednom veku nazlostene buchol po stole a bolo na ňom vidno, že je naštvaný. Všetci naokolo prekvapene nadskočili na stoličkách, jeden pohár sa dokonca prevrátil a jeho obsah sa vylial na stôl. Muž si to ale nevšímal a rozkričal sa na celý dom.

„Ako si môžete myslieť, že Voldemort nechá Harryho teraz na pokoji, keď je tu?!" zakričal, vôbec si neuvedomujúc, čo práve vypustil z úst. Muž so sivými očami vedľa neho ho chytil za ruku a snažil sa ho prinútiť, aby si znova sadol a upokojil sa, no bez úspechu.

„Sirius, ukľudni sa, nejako to vyriešime," povedal muž a naštvaný Sirius si opäť sadol na svoje miesto. Nevyzeral však, žeby sa plánoval upokojiť. Muž, ktorý ho oslovil si s úľavou vydýchol.

„Sirius má pravdu. Nemôžeme si myslieť, že keď je teraz Harry na Grimmauldovom námestí, Voldemort ho už nechá na pokoji, alebo, že tu bude v bezpečí," povedal pokojným hlasom muž so sivou bradou a zvráskavenou tvárou. Náhle sa postavila postaršia žena a začala sa preľaknuto pozerať okolo seba.

„Molly, čo sa deje?" povedal muž s krátkymi ryšavými vlasmi a tiež sa postavil.

„Vy ste to nepočuli?" spýtala sa a ako na potvrdenie jej tvrdenia sa ozvala domom ohlušujúca rána. Všetci, ktorý boli v miestnosti, sa razom postavili a tasili svoje prútiky. Ani nemuseli dlho čakať v napätí, lebo dvere kuchyne sa s vrzgotom otvorili a v nich sa objavila postava dievčaťa.

Dievča bolo udýchané a bolo vidno, že je hrozne šťastná. Dlhé čierne vlasy jej mokré siahali až po pás. Vlastne ona celá bola mokrá a zrejme ju vôbec nerozrušilo, že na ňu mieri cez desať prútikov. Otriasla sa, zrejme zimou a bez otáľania sa vybrala cez celú miestnosť až k Dumbledorovi. V polovici cesty jej však zarazil cestu Sirius a namieril jej prútik na hruď.

Zastavila sa, no potom sa usmiala a zahľadela sa mu do očí.

„Ja som Alison Morningová. Vy musíte byť Sirius Black! Teší ma!!!" povedala a keďže bol Sirius v takom šoku, že ani nestihol zareagovať, dievča sa popri ňom pokojne prešmyklo a pokračovalo v ceste. Zanechávala za sebou mokré stopy, ale neuvedomovala si to. Nakoniec si sadla vedľa Dumbledora a ten sa na ňu zamračil.

„Ideš neskoro," povedal a všetci na nich vypúlili oči. Dievča si odfrklo a zložilo zo seba mokrú tašku, ktorú mala prehodenú cez plece, na vedľajšiu stoličku. Z tej tašky kvapkalo ako z krhly, no dievča to neodradilo a odhodlane do nej strčila ruku. Chvíľu sa v nej hrabalo a všetci na ňu pozerali ako na svätú, len Dumbledore nie. Bolo očividné, že ju pozná.

Alison z tašky vybrala pár vecí, ktoré nikomu z prítomných nepripadali ako niečo, čo by sa dalo použiť. Alison však razom vybrala z nohavíc prútik a namierila ho na veci. Na chvíľu zatvorila oči a veci sa začali meniť.

Na stole sa objavilo tričko a nohavice. Obidve boli suché, na rozdiel od dievčaťa.

„Kde by som sa mohla prezliecť?" spýtala sa a zahľadela sa na Dumbledora.

„Vpravo, prvé dvere," odpovedal jej a už chcela odísť, keď sa jej do cesty znova postavil naštvaný Sirius.

„Kto si," zavrčal, „a prečo si vlastne tu?"

Dievča si vzdychlo a zahľadelo sa na Dumbledora. Tomu na tvári hral pobavený úsmev.

„Tentoraz ti nepomôžem, Alison," povedal úplne pokojne a vôbec nereagoval na to, ako dievča očervenelo. Alison sa otočila naspäť na Siriusa.

„Som Alison Morningová. Prečo som tu, to ti nemôžem povedať, lebo to vlastne ani neviem. A keby si bol teraz taký láskavý, mohol by si uhnúť, lebo nechcem prechladnúť," zavrčala a Sirius sa na ňu zamračil. Obočie sa mu spojilo a čelo pokryli vrásky. Nakoniec však ustúpil. Alison zmizla za dverami a všetci sa pozreli na Dumbledora.

„Dnes sa porada ruší..." začal, ale Sirius ho prerušil.

„Kto to je? A čo tu vôbec robí?" zavrčal a znova sa v ňom začala objavovať stará zlosť.

„Alison prišla z Kruvalu, lebo som ju tam nechcel nechať. Hrozilo jej tam nebezpečenstvo. Cez prázdniny ostane tu, je to tak bezpečnejšie," povedal a začal sa dvíhať k odchodu. Sirius aj ostatný sa prekvapene nadýchli.

„Dúfam, že to nebude prekážať a prosím, dajte na ňu trochu pozor," povedal Dumbledore, už pred odchodom a skúmavo sa zahľadel na Siriusa. On bol pánom domu, takže to záležalo od neho, či tu Alison ostane.

Keď Sirius prikyvoval na znak súhlasu, ani nevedel, aké strašidlo si to vpustil do domu.

 

                                                                     >> 2. kapitola >>

01.01.2012 14:48:06
Aladima
Prohlašuji, že veškeré povídky týkající se Harryho Pottera jsou zcela nezištné a veškerá práva náleží J.K.Rowlingové. Práva si dělám pouze na mnou vymyšlené postavy.
Ostatní povídky a postavy patří pouze mně.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one